Eiffelová veža

Eiffelová veža Blížilo sa sté výročie Francúzskej revolúcie (14.7 1789) a Paríž poverili usporiadaním svetovej výstavy. Organizátori chceli návštevníkov prekvapiť niečím úchvatným, prekvapujúcim a obdivujúcim. 12.júna 1886 vybrala súťažná porota zo 700 rôznych návrhov Eiffelov projekt rozhľadne.

A tak 50 inžinierov 18 mesiacov vypracovávalo 5300 výkresov na jej stavbu. 28.januára 1887 položili základný kameň, a začalo sa s budovaním základov. Oceľové kesóny dlhé 15 m, široké 6,7 m a hlboké 2,1 m zapustili do zeme a zaliali betónom. No už vo februári 1887 štyridsaťsedem umelcov, medzi nimi napríklad Guy de Maupassant, Charles Gounod, Alexandre Dumas syn, protestuje proti stavbe veže, no i napriek tomu parížsky prefekt so stavbou súhlasí.

30.júna1887 boli dokončené základy. 1.júla 1887 sa začína stavať samotná veža. Jednotlivé dielce nemajú viac ako tri tony, aby sa s nimi dalo ľahšie manipulovať. Na veži pracuje 130 robotníkov a ďalších 100 im pripravuje konštrukciu. Treba napríklad vyvŕtať 7 miliónov otvorov pre nity. V decembri 1887 stavba dosiahla výšku prvého poschodia. 1. apríla 1888 bola úplne dokončená plošina prvého poschodia. 14.augusta 1888 sa montéri dostávajú do výšky sto metrov, začína sa s výstavbou druhého poschodia. V septembri 1888 robotníci štrajkujú, žiadajú zvýšiť hodinovú mzdu 75 centimov o 20 centimov. Zamestnávatelia nechcú súhlasiť pretože náklady na stavbu už aj tak prevýšili plánovaný rozpočet. Nakoniec sa dohodnú na zvýšení o 5 centimov. Pokus o druhý štrajk sa čoskoro skončí. 30. novembra 1888 dosahuje výšku 186 metrov. 24. februára 1889 jej výška už je 267 metrov. 31.marca 1889 vystupuje 57-ročný Gustave Eiffel s oficiálnymi hosťami na vrchol rozhľadne kde vztýčia francúzsku zástavu. 6. mája 1889 po úspešných statických skúškach a meraniach dali Eiffelovú vežu slávnostne do užívania. Veža bola vtom čase až do roku 1931 najvyššou stavbou na svete. Po dokončení mala výšku 301,7 m. Keď je horúco tak kovová konštrukcia podrastie až o 18 cm.

Maximálny výkyv veže na jej vrcholci a je okolo 12 cm. Jej hmotnosť bola 9547 ton. Pozostáva z 18 000 dielov spojených 2,5 miliónom nitov. Jej výstavba stála 7 799 401 frankov a 31 centimov, čo bolo o jeden milión viac ako sa predpokladalo. No náklady na jej výstavbu sa vďaka vysokej návštevnosti rýchlo vrátili. Pôdorys veže tvorí štvorec zo stranami s dĺžkou takmer 125 m. Na jej budovaní sa denne podieľalo 250 robotníkov a technikov. Za zmienku stojí, že pri jej výstavbe nedošlo k žiadnemu smrteľnému úrazu, až po slávnostnom otvorení pri osadzovaní výťahov zahynul jeden taliansky robotník. Po dokončení veže Charles Gound odvolal svoju kritiku. Pôvodne mala veža stáť len 20 rokov, no vďaka jej výbornej stabilite ostala dodnes. V roku 1957 na ňu namontovali 21 m vysoký televízny vysielač. V osemdesiatych rokoch 20 storočia bola vykonaná veľká rekonštrukcia, ktorá stála 28 miliónov dolárov. Vežu odľahčili asi o tisíc ton, na súčasných 7500 ton. Každých sedem rokov ju natrú 45 tonami farby. V súčasnosti predstavuje Eiffelovka najatraktívnejšiu pamiatku Paríža, každoročne ju navštívi okolo 4 milióny návštevníkov.

späť na prvú stranu


HOME