Bol Hitler duševne chorý?
Hitler bol presvedčený, že je neomylný nadčlovek, ktorého si bohovia vyvolili, tam kde postúpi aj zima musí ustúpiť. Toto presvedčenie ukazuje aj spôsob, akým viedol ruskú výpravu. Kým Hitler venoval osobitnú pozornosť materiálnemu vystrojeniu svojich vojsk,
prikázal dať vojakom pri
výprave do Ruska len smiešne doplnky odevu: šál a pár rukavíc. V decembri 1941 klesol teplomer náhle na štyridsať stupňov pod nulou... Automatické zbrane sa zasekávali, olej mrzol. V nádržiach sa syntetický benzín rozkladal na dva nepoužiteľné prvky.
V tyle zamŕzali lokomotívy. Vojaci v uniformách umierali. Aj to najmenšie zranenie ich odsudzovalo na smrť. Tisíce vojakov ktorý si čupli, aby vykonali svoju potrebu, sa zrútili so zmrznutým konečníkom. Generál Guderian riskoval zosadenie a odletel do
Nemecka, aby informoval führera o situácii a požiadal ho, aby dal rozkaz na ústup.
"O zimu sa postarám sám. Vy útočte!" - vyhlásil Hitler jednoznačne. Zima však neustúpila, a tak celý tankový armádny zbor, ktorý dobil Poľsko za osemnásť dní a Francúzsko za mesiac, Guderianova, Reinhardtova a Hoeppnerova armáda, ktoré Hitler nazýval
svojimi Nesmrteľnými, zmizol bičovaný vetrom a spaľovaný mrazom v zimnej púšti, len aby sa vyhovelo Hitlerovým nezmyselným predstavám.
Najsilnejšia armáda sveta mala pred sebou dvoch krutých nepriateľov červenú armádu a zimu. Obidvaja spôsobovali ťažké
straty na životoch.
Hitler bol známy nielen svojimi chorobomyseľnými výrokmi, pri ktorých sa jeho generáli takmer chytali za hlavu, ale aj šialenými výbuchmi hnevu. Hitler často zúril, chvíľami bol až nepríčetný a od zlosti celý bez seba. Generál Guderian ho raz opísal
takto: " Stál predo mnou so zdvihnutými päsťami. Triasol sa na celom tele.
Líca mu od hnevu sčerveneli. Po každom výbuchu zúrivosti behal hore-dole po okraji koberca, znovu sa predo mnou zastavil a pokračoval vo výčitkách. Reval ako šialený, oči mu vyliezali z jamiek a na sluchoch mu navreli žily..." Nariaďuje
totálne zničiť Nemecko, dáva popravovať zajatcov, odsudzuje svojho bývalého chirurga, dáva zabiť vlastného švagra, žiada smrť pre porazených vojakov. Hitler o možnej totálnej porážke prehlasuje " Aj keby sa to stalo, náš koniec bude koncom celého
vesmíru".
A potom, keď už boli Rusi pred Berlínom, Hitler vedie obranu hlavného mesta Veľkonemeckej ríše. Vydáva rozkaz, aby sa zaplavilo berlínske metro, kde zahynie tristotitisíc ľudí - Nemcov, ktorí sa ukryli v podzemných priestoroch pred bombardovaním
a pouličnými bojmi. Velí z bunkra niekoľkým rozbitým a scvrknutým práporom, čo bránia predmestia. Potom rozkáže, aby armáda generála SS Steinera prešla do veľkého protiútoku a zachránila mesto. Táto armáda sa už ale pred tým vzdala Američanom a nikto to
nemal odvahu Hiterovi povedať. Keď to Hitler 22. apríla 1945 zistí, vypukne posledné veľké besnenie. Tí, čo ho neprežívajú v konferenčnej miestnosti sa trasú na chodbách a schodištiach, führerov rev počuť všade. Je to natoľko príšerný rev, že ho každá
správa o inferne posledných dní označuje za najstrašnejší zážitok vôbec. Všetko a všade je zrada! Dá popraviť každého zradcu! A potom keď sa vyčerpaný zrúti, je konečne tak ďaleko, že zapochybuje o svojej dejinnej úlohe, tretia ríša bola omylom. Hitler
sa vzdáva slovami: nemecký národ nedorástol na svojho führera. Smrť príde onedlho, počká si na ňu tu dole v kryte. Zastrelí sa len čo prenikne do stredu mesta prvý ruský vojak.
