Mačka nie je samotárka

krásna Mačka Veľa autorov tvrdošijne opakuje, že mačka je na rozdiel od psa samotárka. Nie je to ale pravda. Mačky sú síce samostatnejšie ako psy a ich správanie je tiež nezávislejšie od vôle človeka, ale ak ich chovateľ neizoluje, rady nadväzujú priateľstvo s ostatnými zvieratami a inými mačkami v domácnosti, ba môžu žiť aj v trvalých spoločenských skupinách. Veľmi často sa však stáva, že členovia takejto skupiny nechcú nových cudzích "príšelcov" na svojom území. Známe sú aj početné prípady veľkej oddanosti medzi mačkami toho istého alebo rôzneho pohlavia. Podobne silné putá spájajú mačku s človekom.

Iným, očividným svedectvom družnosti mačiek sú mnohoraké a vysoko rozvinuté spôsoby dorozumievania sa medzi sebou. Tomu slúžia rôzne signalizačné prejavy: pohybovo-pozičné, hlasové, pachové, dotykové a ďalšie. Navyše, u mačiek sa vyvinuli orgány slúžiace výlučne - alebo takmer výlučne - na tento účel, napríklad chvost, pachové žľazy a svaly hrtana, umožňujúce priasť. To znamená, že ak má mačka od uliahnutia kratší chvost alebo jej úplne chýba, zmenšuje sa repertoár jej prejavových možností. Často sa stáva, že mačka sediaca na kolenách svojho opatrovateľa vyjadruje dobrú náladu spokojným priadením, pričom striedavo pohybuje prednými labkami ako pri miesení cesta. Francúzi hovoria, že mačka "miesi chlieb". Je to prejav pretrvávajúci od najútlejšieho Mačka nie je samotárka veku, keď malé mačiatko pri cicaní hnetie striedavo oboma labkami matkinu mliečnu žľazu. Keď mačka dorastá, správa sa takto aj naďalej vo chvíľach blaženosti a pri pocite bezpečia. Ak však vznikne napätá situácia, pohoda sa môže premeniť na "ostrenie pazúrov", pomáhajúce prekonať nepokoj. Občas pritom ide len o prirodzenú potrebu zbaviť sa vyrastajúcich časti pazúrikov. Sprievodným znakom "miesenia cesta" je aj silnejšie vylučovanie slín, čo takisto poukazuje na prvotné súvislosti týchto pohybov s prijímaním potravy.

"Miesenie cesta" aj "ostrenie pazúrov", odvodzujúce sa pôvodne len od biologických činností, nadobudli dodatočne aj ďalší význam, a to signalizačný. V prvom prípade ide o prejav spokojnosti a dôvery, v druhom naznačuje psychické podráždenie, rozporné pocity nerozhodnosti, občas vzdoru a nespokojnosti. To sú tiež prejavy sociálneho správania sa, ktoré samotári nepoznajú. Mačka, ktorá sa vracia z vychádzky do záhrady či na dvor, prináša občas myš alebo vtáka. Ľudia ju vtedy obyčajne vyhodia a kričia na ňu. To je však veľmi nesprávne. Z jej strany je to totiž prejav svedčiaci o vysokom stupni spolupatričnosti a starostlivosti o nasýtenie nielen seba, ale tiež aj iných členov spoločnej skupiny. Slovom, je to prejav nezištnosti - vlastnosti, ktorú si zvykneme tak vysoko ceniť. Preto krik, hnev a trest zo strany "obdarovaných" ľudí sú pre mačku úplne nepochopiteľné a nespravodlivé. Ak sa myši aj niekomu bridia alebo ľutuje iné ulovené zviera, má venovanú korisť "prijať". A až potom, keď to mačka nevidí, možno ju nenápadne odstrániť.

späť na prvú stranu


HOME