Záhady Cheopsovej pyramídy
Najväčšou pyramídou na svete je Cheopsova, či Chufevova pyramída. Jej pôvodná výška bola 146,6 m a dĺžka strany 227,5 m. Jej objem bol 297150 metrov kubických, a pozostáva z 2,3 milióna vápencových kvádrov, každý s hmotnosťou 2,5 tony. V súčasnosti je
vysoká 137 m. Chufev ( u Grékov známy ako Cheops ) vládol v Egypte približne v rokoch 2589 - 2566 pred Kristom.
Vo vnútri pyramídy je najpozoruhodnejšia tzv. veľká galéria a kráľova miestnosť s veľkým žulovým sarkofágom. Pyramída je veľmi presne
orientovaná na všetky štyri svetové strany. Jej výška násobená miliardou dáva približne vzdialenosť Zeme od Slnka, teda 149 670 000 km.
Poludník prechádzajúci cez pyramídu, delí svetadiely a oceány na dve rovnaké polovice. Základňa pyramídy delená jej
dvojnásobnou výškou dáva známe Ludolfovo číslo 3,1416.
Dodnes nie je presvedčivo vysvetlené, ako ľudia z vtedajšími primitívnymi technickými prostriedkami mohli postaviť tak obrovskú stavbu. 2 300 000 obrovských kamenných kvádrov sa z kameňov vyrezalo,
obrúsilo, premiestilo na stavenisko, zdvihlo a s veľkou presnosťou osadilo. V Oxfordskej knižnici je rukopis, v ktorom koptický spisovateľ Mas-Udi tvrdí, že Veľkú pyramídu vraj dal postaviť egyptský kráľ Surid. Tento múdry kráľ vraj prikázal svojím kňazom
spísať súhrn všetkých vedomostí a zápisy ukryť do pyramídy. Pravdou ostáva že táto pyramída ostáva ešte hodne nepreskúmaná a je možné, že v nej budú urobené zaujímavé objavy.
